Iba hodinu cesty od mesta Marrakech, ukryté v pohorí Atlas. Vodopády, dychberúce výhľady a romantické miesta na piknik.Každý deň ich navštívia desiatky turistov – alebo si to aspoň myslia. Skutočnosť je taká, že hlavný „turistický chodník“ vedie len k prvému vodopádu. My sme objavili ďalších 7, a to úplne bez turistov. Tu je návod, ako zvládneš aj ty!
Hlavný „turistický chodník“ vedie len k prvému vodopádu. Po krajoch cesty stoja predavači ovocia, džúsov, kávy, kameňov aj bižutérie. S ostatnými turistami si šliapeš po pätách a na fotku s vodopádom čakáš v rade. Po prvom vodopáde sa turisti otočia a idú naspäť. Ako nájsť tie zvyšné, a užiť si pokojný deň v prírode, len s niekoľkými domácimi turistami? Zistíš nižšie.
Navyše, pod posledným vodopádom je malá jaskynka – môj splnený detský sen. I keď teraz spätne pozerám, že počas suchých mesiacov je ten posledný vodopád skôr pár kvapiek padajúcej vody, a nie ten veľkolepý vodopád s obrovskou jaskyňou za ním, o akej som snívala.
Príchod do Ourika údolia
Keďže sú turistami veľmi vyhľadávané, nepotrebuješ mať zapožičané auto. Každá jedna cestovná kancelária, vrátane tých pochybne vyzerajúcich stánkov v meste, ponúkajú celodenné zájazdy do Ourika Valley. Sú pomerne blízko mestu Marakeš – iba jedna hodina autom.
Nad prvým vodopádom sme si dali prestávku, a kým sme zjedli dva pomaranče, vystriedalo sa tam toľko ľudí, že by bez problému naplnili tri autobusy. A asi aj naplnili. Vďaka tomu sme si však všimli nenápadnú cestu hore do hôr…
Ideš sama? Pozri si tipy pre sólo cestovanie (nielen) pre ženy.
Koľko to stojí
Odporúčam vyraziť z Marakeša, keďže z ostatných miest je to oveľa vzdialenejšie a tak aj časovo náročnejšie. Odvoz z mesta k vodopádom stojí medzi 20€ a 30€ na osobu.
Ceny sú rozdielne v každej jednej spoločnosti – odvoz ponúkajú skutočne všetci. Na ulici, internete a pravdepodobne aj v tvojom Riade. Výška ceny záleží od počtu ľudí v skupine, luxusom auta a tvojej schopnosti zjednávať!
My sme si na autobusovej stanici odchytili taxi za 17€ na osobu. Rozhodovali sme sa (a zjednávali) asi 20 minút, no nakoniec to bolo veľmi dobré rozhodnutie. V „skupine“ sme tým pádom boli len dvaja a tak sme si čas odchodu mohli prispôsobiť podľa seba. Preto veľmi odporúčam súkromne organizované – máš dostatok času na skúmanie pohoria. Alebo si rovno prenajmite celé auto, ak si trúfaš na ich premávku.
Je potrebný lokálny sprievodca k vodopádom?
Jednou z možností, ako objaviť skryté vodopády, a navyše bez problémov, je najať si domáceho ako sprievodcu. Len čo vystúpiš z auta, nejaký za tebou príde a bude ponúkať svoje služby. S pomerne dobrou angličtinou, vo farebnej košeli a s obrovským úsmevom. My sme nakoniec ich služby odmietli, no ak by sme nesledovali partiu domácich detí ženúcich sa do hôr, asi by sme zvyšné vodopády nenašli a odmietnutie sprievodcu oľutovali.
Čo sa týka ich ceny, od nás si pýtali 5€, a povedia ti ju vopred. Ak nie, spýtaj sa a dohodnite sa na presnej sume! Takto sa vyhneš tomu, že ti na konci povie prestrelenú sumu.
Podrobný návod cesty až na vrchol, poslednému vodopádu
Ak by som mala cestu opísať jednou vetou, znela by: Vždy choď vyššie, a hlbšie do hôr.
Najťažšia časť hľadania cesty je podľa mňa hneď na začiatku. Z asfaltovej cesty drž ostatných turistov. My sami sme totiž nejakú dobu blúdili, kým sme našli začiatok “turistického chodníka”. Z cesty musíš prejsť na druhú stranu rieky, k reštauráciám (sú pozdĺž celej cesty). Medzi jednotlivými reštauráciami je chodník, miestami zúžený, miestami prechádzaš cez reštiky… Je to také bludisko, že sa skutočne nedá cesta lepšie popísať. Ale spýtaj sa ľudí nablízku, oni ti ukážu smer! 😉
→ Červený je stánok s občerstvením, ktorý uvidíš spod vodopádu.
→ Vylez od vodopádu ku stánku a pokračuj doľava, v smere modrej šípky. Je tam vyšľapaná cestička. Len choď stále hlbšie do hôr, pozdĺž potoka, ktorý tvorí vodopády.
→ Vyššie je veľa krásnych miest na piknik či opekanie. Rovné plochy na skalách, hneď vedľa potôčiku, tieň, ohniská, sem-tam nejaká horská koza…
→ Pri tomto sa daj mierne doprava, po kamenistej lúke, asi 5 minút vyššie a si pri poslednom.
→ Kamene, po ktorých pôjdeš robia absolútne nerovný povrch, je ich veľa na kope sú veľké asi ako ľudské hlavy. Žiaden potok tadiaľ netečie. Nerozmýšľaj, choď vyššie. Stojí to za to!
→ Ak toto vidíš naživo, po tvojej ľavej ruke je starý strom a kopa skál. Viem že to vyzerá hrozne (ospravedlňujem sa, nemám fotku), no ver mi – je to najbezpečnejšia cesta hore aj dole. Ak však vyššie nechceš ísť, nemusíš. No my sme boli nesmierne zvedaví, čo je vyššie.
→ Vylez po strome na kopec a nájdi jemne vychodenú cestu. Hej, je to takmer úplne kolmá stena, ale keď už tam si, nie je to také zlé. Každopádne pokiaľ nemáš žiadne skúsenosti s horolezectvom, alebo sa bojíš výšok, nelez tam. Nestojí to za to.
→ Oba stromy sú dostatočne rozvetvené, takže aj máš čoho sa pridržať, no nespoliehala by som sa na to. Miestni ľudia (učitelia z neďalekého mesta), ktorí nám ukázali túto cestu vraveli, že tade ľudia z okolia chodia bežne.
Čo si zobrať so sebou?
Ako na každú túru, turistické/pevné topánky, dostatok vody. Každý vodopád je úplne voľne prístupný, čo znamená, že sa pod ním teoreticky môžeš schladiť. Prakticky som to však nikoho nevidela robiť. No a čo sa týka oblečenia – zatiaľ čo je to značne turistická destinácia, rešpektuj zvyky inej kultúry a nepromenáduj sa v plavkovej podprsenke. Prípadne pozri tipy pre udržateľnejšie cestovanie.
Mne sa osvedčilo zobrať si berberskú šatku. Je to najmä pokrývka hlavy do púšte, no má všestranné využitie a je neskutočne príjemná na dotyk . Kúpiš ju takmer v celom Maroku (aj na púšti), preto nikomu never, že to je posledné miesto, kde sa dá kúpiť. Rovnako si daj aj pozor, aby si ju nepreplatil max. 5€ za dva metre. V Maroku si s obľubou pýtajú aj 15€.
Držím palce, aby celý výlet dopadol podľa tvojich predstáv, a ešte lepšie!
