Na začiatok chcem povedať, že som veľmi dlho rozmýšľala či vôbec hovoriť o týchto negatívnych veciach, a ak áno, do akej miery. Či to nie sú len drobnosti, alebo to nevnímam precitliveno. Nakoniec sme sa so spoludobrovoľníkmi zhodli, že to sú dôležité veci, a že už len zo solidarity k budúcim dobrovoľníkom to treba. Komunikujeme to teda aj s národnými agentúrami.
Verejne, na mojom Instagrame a blogu to zdieľam pretože verím, že niekto potrebuje počuť, že môže mať aj zlú skúsenosť. Ja som sa v tom cítila neskutočne sama…
Na Malte som strávila posledných 6 mesiacov ako dobrovoľník cez Európsky zbor solidarity (ďalej ako ESC). Ak nevieš o čo sa jedná, pozri si môj článok o cestovaní zadarmo. V skratke sa však jedná o projekt EU pre ľudí od 18-30 rokov, ktorých vyšlú na 2-12 mesiacov do zahraničia pracovať na projektoch prospešných pre komunitu. V skutočnosti to môže byť čokoľvek – od záchrany zranených vtákov, cez budovanie verejných priestranstiev až po prácu pomocného novinára, či učiteľa. Super myšlienka, však? Tiež si myslím, no očividne som mala príliš vysoké očakávania, a zlý výber organizácie, do ktorej pôjdem.
Prečo som sklamaná z ESC?
Popis projektu pred príchodom nebol moc konkrétny, no pripisovali sme to tomu, že je to nová organizácia, a kým prídeme bude aj ich plán s nami konkrétnejší. Mali sme robiť s recyklovaným materiálom a tvoriť komunitné záhrady z odpadu. Tešila som sa, že prácu a štúdium za počítačom na pár mesiacov vymením za manuálnu prácu, a prídem tak na nové myšlienky.
Musím priznať, že verejný priestor, ktorý sme takto opravili je fakt pekný. Vytvorili sme obrovskú sochu hada, na ktorého sme použili starý ventilátor, rozbité kachličky, ale aj kusy betónu zo stavby. Ľuďom okolo sa to páčilo, a ja som rada že som sa naučila betónovať. Diera do sveta so síce nie je, ale aspoň je to to, čo sme mali robiť.
Okrem toho sme však stovky hodín trávili na farme. Na farme, ktorú sme z neobývateľného priestoru dali parádne dokopy, vyčistili rezervoáre na vodu, zasadili niekoľko stromov a desiatky rastlín. Po pár týždňoch som si však začínala uvedomovať, že to, čo robíme nemá význam. Že síce veľa ľudí má rôzne nápady na jej využitie, nikto nemá konkrétny plán. A že keď nám skončí tento projekt, do pár mesiacov bude vyzerať rovnako ako na začiatku. Zarastená, zapadnutá prachom, mŕtva, bez využitia. A vieš čo? Prišlo to skôr, ako som/sme čakali. Už to v takom stave je.
Organizácia či „one man show“?
To, že naša práca nedávala zmysel by som ešte prekusla. No sú veci, cez ktoré proste nejde vlak, a treba ich riešiť. Ako napríklad sexuálne obťažovanie. Od „bežných“ slizkých kecov až po návrh na sexuálny vzťah výmenou za finančné benefity. Od pána v dôchodkovom veku, ktorý má navyše pozíciu nadriadeného.
Manipulácia a gaslighting taktiež neboli zriedkavé. O tom sa však nechcem viacej rozpisovať. Súčasťou podmienok ESC je, že organizácia zabezpečí dobrovoľníkom jazykový kurz, mentora, stret s komunitou, teambuildingy… Nič z toho sme ani nevideli, aj po niekoľkonásobnom prosení. Navyše človek, ktorý mal byť koordinátor dobrovoľníkov, a mal nám zadávať prácu a rozvrh, bol jeden z nás. Jeden z dobrovoľníkov. Národná agentúra aj povedala že sa im to fungovanie nezdalo, no citujem „nevedeli po čom ísť“. Teraz už vedia, že takmer po všetkom.
A áno, nebola to čisto zlá skúsenosť. Naučila som sa betónovať, robiť s cirkulárkou, nadviazala nové kamarátstva. Začala som s crossfitom, dostala som sa fyzicky na terapiu… No na to som si nemusela minúť tú jednu šancu na ESC.
Pozri aj: Ako sa skamarátiť v zahraničí?
Drahá EU…
Na to, aby mohla organizácia prijímať dobrovoľníkov cez ESC potrebuje získať „quality label“. Dobrovoľníci majú v každej krajine po príchode, v polovici projektu, a pred koncom povinné spoločné tréningy, kde sa rozoberajú jednak aj iné možnosti a projekty od EU, ale taktiež si prechádzajú workshopmi na soft a hard skills. Organizácie nič také nemajú. Aspoň na Malte nie.
Takže drahá EU, ako môžeš vydávať tieto povolenia len na základe pár vyplnených tlačív, a ešte to nazývať „značkou kvality“? Obzvlášť, keď existujú ľudia ktorí sa živia tým, že tieto žiadosti profesionálne vypĺňajú v mene organizácií…
Nezanevri na ESC a dobrovoľníctvo
Pred Maltou som bola aj na krátkodobom projekte, ktorý bol skvelý. Zmysluplný, s otvorenou a dobrou komunikáciou, časovo prispôsobiteľný, učíš sa nové veci každú minútu. Aj keď bol na Slovensku… Až počas jeho priebehu som však zistila, že môžem vycestovať len na jeden projekt dlhší, ako 2 mesiace, a keďže to bola (pre mňa veľká) zmena okolností, po dvoch mesiacoch sme spoluprácu ukončili. Počas práce na Malte som sa však niekoľko krát pristihla mysliac na to, ako by to bolo keby som vtedy ostala na Slovensku.
Celkovo to bola asi moja prvá zlá skúsenosť – a to mám „oddobrovoľničené“ hodiny a hodiny v rôznych organizáciách. Od práce s migrantmi na Slovensku, cez organizáciu vlastného projektu až po prácu na festivaloch. Stále si myslím, že je to najlepší (a najrýchlejší) spôsob ako získať skúsenosti a schopnosti potrebné pre budúce zamestnanie, obzvlášť počas strednej školy. Treba si však viac preverovať každú organizáciu, ktorej chceš venovať svoj čas a energiu.
Ako si vybrať lepší projekt?
- Vypýtaj si kontakt na predchádzajúcich dobrovoľníkov (aspoň 2).
Zavolaj si s nimi a zisti ich dojmy, či boli spokojní, ako to celé prebiehalo a či to odporúčajú aj ďalším. Ak je to nová organizácia, a žiadnych minulých nemajú, nechoď do toho. Radšej by som bola sebecká a nedala šancu novej organizácie ako byť prvý dobrovoľník, ako potom ľutovať, že si svoju šancu premrhala.
Verím, že pomocou tohto článku narazíš len na tie najlepšie organizácie, a že ak sa odhodláš vycestovať, nezažiješ rovnaké sklamanie. Na európske projekty nezanevieram ani ja, a preto sa už o dva týždne chystám na krátku mládežnícku výmenu do Estónska. Sleduj môj Instagram (@mich.eliasova), a virtuálne ťa zoberiem so sebou.
