,,Mňa sa plasty v oceánoch netýkajú, na Slovensku predsa nemáme oceán.“ Ak žiješ na Zemi, týka sa ťa to. Pokiaľ máš ale trvalý pobyt na Marse, alebo na Venuši, nemusíš čítať ďalej. Tak či onak, nabudúce sa spýtaj samého seba: Jem rybu, alebo plast?

Pozri sa na Zem. Väčšinu tvorí modrá farba – oceán. Voda, a jej živočíchy. Celý ekosystém našej planéty, je založený na zdravom oceáne. Pokiaľ sa táto časť planéty stane nefunkčnou, celá Zem bude trpieť. Aj s jej obyvateľmi.

Zem

Fotka mŕtveho Albatrosa ležiaceho na pláži s otvoreným bruchom… Už ju hádam každý videl. Keď nie, neboj sa, nájdeš ju nižšie. Desivé? Po desiaty krát si si na ten pohľad aj zvykol. Lenže tých fotiek je viac. A nejde len o fotky. Ide o to, čo sa naozaj deje. Predpokladám, že ,,výstražné“ videá zaplavili aj tvoj Facebook. Napríklad ako v záchrannom centre vyťahujú slamku z nosa korytnačky, alebo ako delfín pláva so zdeformovaným telom, pretože sa v detstve zamotal do lana. Tiež plastového. Korytnačky jedia igelitové vrecká, pretože im to pripomína medúzu. Ako dôsledok ich čaká pomalá a bolestivá smrť.

plasty a zvieratá

Pri rovnakom tempe ako doteraz bude do roku 2050 v oceánoch viacej plastov ako rýb. No, a hádam vieš, aký veľký je oceán.

Naozaj si želáš, aby tvoje deti trpeli za TVOJE rozhodnutia? Áno, aj tvoje plasty sú tam vidno.

Prečo plasty?

Sú silné – 60 g plastu udrží 4 kg mlieka. Okrem toho sú lacné. Tak lacné, že ich použijeme raz, a potom vyhodíme. A kúpime zas. Plastové príbory, poháre, obaly na cukríky, slamky… Ozaj, vieš že môžeš piť len ústami? Akože, bez slamky. Geniálne, však?! Tak to určite daj vedieť kamošom!

Ako sa dostane odpad do oceánu?

Odpad predsa nikto nesplachuje. Tampóny možno ešte hej, ale určite nie plastové fľaše a slamky! Toto však nie je tá cesta na ,,slobodu“ do vody. Viem, pre Nema to fungovalo, no reálne sa to tak naozaj nedeje.

nemo

Rovnako ako ropné nehody, stávajú sa aj nehody s odpadom. Niekedy náhodné, niekedy menej a tak, ako sa u nás sypú smeti do lesa, tam sa sypú smeti do oceánu. Mimochodom, prosím, nesyp smeti do lesa. Ďakujem.

Určite si sa už na Základnej škole učil kolobeh vody. Prameň, potok, rieka, oceán. Zjednodušene. Spolu s vodou putuje  aj odpad, plast. Len sa choď pozrieť k najbližšej rieke. Kedysi sme sa v nich kúpavali, teraz do nej horko-ťažko pustíš psa. Okrem kanalizácie v nich nájdeš pneumatiky, plastové i sklenené fľaše, rôzne laná…

A čo s tým majú ryby?

Ryby mohli byť akokoľvek dobré pre naše zdravie, no so stúpajúcim množstvom plastov v oceáne, stúpa aj ich toxickosť.   Samozrejme, že znižujú riziko srdcových ochorení, dajú ti vitamín D, a vraj aj príznaky depresie znížia. Okrem toho obsahujú aj toxíny z plastov, ktoré zjedli. Buď ony priamo, alebo menšie rybky pred nimi. Plast sa totiž pôsobením slnečného žiarenia, vetra a kolísavej teploty rozpadá na takzvané mikroplasty, ktoré na prvý pohľad nevidíme. Tieto mikroplasty sa rovnako nachádzajú aj vo väčšine sprchových mydiel, šampónov a pracích prostriedkov. Ryby si ho mýlia s planktónom, alebo sa dostáva do ich tela spolu s ním. V každom tele sa jeho toxickosť znásobuje.

Pozri aj: Prečo recyklovanie nestačí

Momentálne je v oceánoch 5,3 trilión kusov plastu. Takmer každý kus plastu, ktorý bol kedy vyrobený, tu niekde stále je. Niekde na našej planéte, niekde v oceánoch. 

Čo robiť pre zmenu? Klikni!

Prečítaj si aj: