Celoplošné „čipovanie“ – všetko čo potrebuješ vedieť

  1. Domov
  2. Blog
  3. Do života
  4. Celoplošné „čipovanie“ – všetko čo potrebuješ vedieť

Nechám sa otestovať, či očipovať? Tisíce Slovákov stoja tento víkend v radách na celoplošné testovanie. Na druhú stranu sú tu však aj takí, ktorí sedia doma, pretože nebudú ovce a nechcú si do tela implementovať nanočip.

Neradi by sme týchto ľudí hneď označili za bláznov, ktorí veria HOAXom a dezinformáciám. Pozrime sa preto, či je niečo také možné, a ak áno, koľko by to stálo…

V článku sa dozvieš:

  • Moderné technológie a druhy čipov.
  • Aký veľký čip v tele budeme mať?
  • Cena vývoja, a výroby jedného čipu.
  • Ako nás to bude ovládať?
  • AKO ZABRÁNIŤ FUNGOVANIU ČIPU

Na začiatok pár faktov…

  • V dnešnej dobe vieme vyrobiť mikročip ktorý bude poháňaný energiou ľudského tela. [Zdroj Smithsonian magazine]
  • Vieme monitorovať telesné aktivity, ako je tep, teplota alebo napríklad obsah cukru či okysličenie krvi.
  • Tieto údaje dokážeme posielať napríklad aj prostredníctvom 5G siete.

Napriek tomu, že vyššie spomínané argumenty sú pravdivé, nepotvrdzujú možnosť čipovania obyvateľstva. V skutočnosti skôr poukazujú na viacero problémov… Prvým z ním je fakt, že najmenší vyvinutý čip na komunikáciu s 5G sieťou má rozmery 4mm² – teda 2x2mm. [Zdroj Venture Beat- júl 2019] Síce to znie ako pekná veľkosť, no bavíme sa o samostatnom čipe – bez zdroju energie, senzoru, mikropočítaču a bez antény.

Aký veľký je ten čip?

Pre získavanie energie z ľudského tela potrebuje čip pridať špeciálny modul a batériu, prípadne kondenzátor. Pre spracovávanie údajov by sme ďalej museli pridať mikropočítač a senzor na GPS. Plus samozrejme spomínanú anténu. Všetko sú to priestorovo a energeticky náročné komponenty.

Ak by sme teda chceli všetky tieto veci dať do jedného čipu, dostali by sme sa na oveľa väčšie rozmery, ako sú pôvodné 4mm². Môj osobný odhad je aspoň veľkosť veľkej kapsule na antibiotiká. V rôznych konšpiračných teóriách sa taktiež často uvádza informácia, ako „nás budú nonstop sledovať“. Ani pri aplikácii vyššie spomínaného zdroja energie však čip nebude mať dostatok energie na nepretržité spracovávanie a odosielanie údajov.

Pozri aj: Duševné zdravie v karanténe – čo pomáha mne?

Cena

Ďalším problémom daného čipu by bola jeho cena. Ak by niekto bol schopný takýto čip vyvinúť, cena jedného takého „super“ čipu v sériovej výrobe by bola aspoň 300€. K tomu samozrejme treba pripočítať cenu za vývoj – stovky tisíc eur. Vývoj totiž nezvládne len tak ktokoľvek „doma na kolene“ – bavíme sa o technológii svetových technických univerzít, alebo o úrovni špičkových výrobcov procesorov.

Ak by sme chceli na Slovensku začipovať aspoň 70% obyvateľov, stálo by nás to 1,14 miliardy eur, na čo minimálne slovenská ekonomika určite nemá. (1,14 miliardy € = HDP + výdaje na korona krízu ; počet obyvateľov * 70% * 300€)

Máme čipy, ale čo s dátami?

Za predpokladu, že by sa niekde nabrali miliardy eur na vývin čipu a následné začipovanie Slovákov, kam sa budú tie dáta odosielať?

Na spracovanie takého množstva dát budeme potrebovať obrovské servery, kvalitné zabezpečenie, a ľudí… Stovky ľudí. Správcov, dátových analytikov, programátorov… Čo bude taktiež potrebovať finančnú investíciu – no nie jednorazovú. Dlhodobo to všetko bude treba financovať stovkami tisíc eur.

Ovládanie ľudí pomocou nanočipov

…ach. Síce by som si o tom rád pozrel aspoň natočený sci-fi film, niečo také ešte v skutočnosti reálne nie je možné.

Náš mozog – biologické neuróny – fungujú na princípe elektrických impulzov. V týchto impulzoch sú všetky naše myšlienky a vnímanie. Síce sa niekomu môže zdať jednoduché, aby čip, ktorý by sme teoreticky mohli mať v tele, (napríklad aj v hlave) generoval takéto impulzy pomocou ktorých by nás doslova ovládal ako bábky, od skutočnosti to má ďaleko.

Prečo? Pretože o tom, čo sa deje v našej mysli máme stále iba matný obraz. A to aj za pomoci špeciálnej helmy, ktorá sníma tisíce mikroimpulzov v mozgu. [Viac v článkoch nižšie na tému „Monitorovanie aktivity mozgu“] Ohľadom vkladania myšlienok do mozgu som nenašiel žiaden výskum ktorý by sa v dnešnej dobe o niečo také pokúšal, nie to dokázal výsledky. Ak ale o niečom takom vieš, hoď link do komentu a môžme sa o tom pobaviť.

Možno to niekoho prekvapí, no mozog nie je počítač, ktorý má jeden USB port, kam dokážeme vložiť nanočip, ktorý ho bude celý ovládať. Preto, ak by sme aj mali lepšie informácie o tom, čo sa deje v našej mysli, na manipuláciu s nami by sme museli mať naraz pripojený takmer celý mozog. Nie len mizivú časť.

Pozri aj: Projekt mladí a úspešní – podvod alebo príležitosť?

Mozog nepôjde – tak skúsme svaly

Alternatívny prístup by bol vysielať nervové signály priamo do svalov [Electrical muscle stimulation] – trochu to aj dáva zmysel, svalov totiž máme menej ako mozgových buniek. (Či ako kto?) V tom prípade by náš teoretický čip – ktorý má stále málo energie na to aby sám poriadne fungoval – musel vedieť vyslať dostatočne silný presne cielený konkrétny signál do každého ovládaného svalu. Opäť – toto jednoducho nepôjde.

Čo sa týka vysielania nervových signálov priamo do svalov, samozrejme to dokážeme urobiť, a dokonca túto technológiu aj využívame. Napríklad v zdravotníctve. Pozri napríklad, ako EMS zachováva svalovú hmotu kriticky chorých pacientov. Zaujímavá technológia, no stále nevie ovládať ľudí.

Pokiaľ mi stále niekto neverí a myslí si, že jeho telo obsahuje nejaký nanočip z roku 3000, cez ktorý nedajbože ovládajú ľudí, našťastie existuje riešenie. Zatvorte sa do Faradayovej klietky. Toto zariadenie zabráni
prieniku akéhokoľvek signálu dovnútra, alebo von. Z toho pocitu v klietke si však už každý musí vyvodiť nejaký záver sám, ja to skúšať nepotrebujem 🙂

Autor článku: Tomáš Molinari
Štylistické úpravy: Jašterka Menny

Odporúčané čítanie na záver

Najmenší počítač na svete, (dokáže iba merať zmeny teploty a podávať výstup v podobe svetla)
Najmenší GPS čip (Pozor, článok ničím nepotvrdzuje autenticiu obrázku)

Monitorovanie aktivity mozgu
⦁ https://news.berkeley.edu/2011/09/22/brain-movies/
⦁ https://www.youtube.com/watch?v=6FsH7RK1S2E&feature=youtu.be
⦁ https://gallantlab.org/news/

Ľudské telo ako zdroj energie:
https://res.mdpi.com/d_attachment/energies/energies-12-01827/article_deploy/energies-12-01827.pdf
https://www.smithsonianmag.com/science-nature/embedded-technologies-power-from-thepeople-1090564/
https://www.wikilectures.eu/w/Electrical_activity_of_cells,_tissues_and_organs

Prečítaj si aj: