Ako sa zbaviť úzkostných myšlienok? – Instantná pomoc pre mladých

  1. Domov
  2. Blog
  3. Do života
  4. Ako sa zbaviť úzkostných myšlienok? – Instantná pomoc pre mladých

Na začiatok chcem povedať, že sa nejedná o vedecký článok. Stavy úzkosti zažívam už niekoľko rokov, a tento postup na zbavenie sa myšlienok, sa mi osvedčil najviac. Je založený na mojich skúsenostiach, odporúčaniach doktorov, známych s rovnakým problémom ale aj pár odborných článkov.

Nižšie nájdeš otázky, ktoré ti zaručene pomôžu stlmiť nepríjemné myšlienky. Odporúčam ti prepísať si ich do diára, alebo na papier a nosiť stále pri sebe. Rovnako, keď si ich budeš zodpovedať, oveľa silnejšie je vysloviť odpoveď nahlas, alebo napísať na papier. (Ak sa rozhodneš pre ich zapisovanie, je to skvelá forma sebareflexie – obzvlášť po pár mesiacoch.)

Zhrnutie

  1. Ako sa skutočne cítiš?
  2. Prečo sa tak cítiš?
  3. Je to skutočné?
  4. Vieš s tým niečo spraviť?
  5. Čo je teraz dôležité?
  6. Odpusť si.

Ako sa skutočne cítiš?

Čo cítiš po fyzickej, a čo po psychickej stránke? Trasú sa ti kolená, máš sucho v hrdle, točí sa ti hlava…? O tom, ako utlmiť fyzické príznaky ti poviem nabudúce. Nechaj mi na seba kontakt, a ja ťa na to upozorním.

Netreba sa uspokojiť s odpoveďou ,,zle/pod psa…“. Naša slovná zásoba obsahuje množstvo výrazom na pomenovanie pocitov, ktoré prežívame. Cítiš hnev, strach, napätie, smútok, alebo si len veľmi hladný? Čím presnejšie vieš definovať to, čo cítiš, tým lepšie si budeš vedieť porozumieť a pomôcť.

Zoznam ďalších pocitov a emócií: agresívny, bezmocný, bez energie, bez citov, bez odvahy, beznádejne, bezútešne, odstrčený, ohováraný, ohrozený, slabý, utláčaný, urazený, chorý, dezorientovaný, nedôležitý, mrzuto, nadávajúco, podráždený, pohŕdavý, pomätený, skľúčený, so zlomeným srdcom, prchký, stiesnený, váhavý, uzavretý, zlomyseľný, žiarlivý, závistlivý…

Chceš cestovať ekologickejšie a stále komfortne?

Prečo sa tak cítiš?

Ja viem, ono to príde len tak, z ničoho nič. Ale niekedy nie! Pokús sa nájsť tvoj spúšťač… Prvý krát sa spúšťače môžu hľadať ťažšie, ale tréning robí majstra.

Je to reakcia na nedávnu udalosť, alebo len spomienka, ktorá ti nedá spať už niekoľko dní? Spúšťačom môže byť kludne len nepríjemný pohľad okoloidúceho na ulici… Žiadna odpoveď nie je trápna. Cítiš sa tak pravidelne, alebo je to nový pocit, ktorý prežívaš?

Dobrovoľníctvo a práca v zahraničí – aj počas strednej školy!

Je to naozaj skutočné?

Keď už vieš, čo pravdepodobne bolo spúšťačom, je to reálne? Ak ostaneme pri príklade pohľadu na ulici… Mohlo mu zasvietiť slnko silno do očí? Mohol sa pozerať za teba? Mohol byť len zamyslený a vôbec nevnímať tvoju prítomnosť?

Najhorší možný scenár je väčšinou tak silný, že žiaden iný neprichádza do úvahy. Chápem. Len si zhodnoť, či sa to naozaj stalo, a či je to také zlé, ako nad tým premýšľaš.

Vieš s tým niečo spraviť?

Okrem trápenia sa, samozrejme. Ak sú tvoje pocity skutočné/oprávnené, vieš niečo spraviť pre zlepšenie svojej situácie?

Príklad, ktorý sa mi zvykol stávať veľmi často: Som nervózna, pretože mi chýbajú informácie od ľudí, s ktorými komunikujem. Ale neodpísala som na mail už dva dni, stále to odkladám, no myslím na to a to ma stresuje. Miesto toho aby som im odpísala, robím čokoľvek iné a bedákam.

Možno všetky tie príklady znejú ako banalita, to úzkostné stavy sú tak silné, že vyzerajú ako koniec sveta.

Ak s tým vieš niečo spraviť, sprav to! Ak nie, nájdi si nejakú činnosť, ktorá ťa zamestná a nemysli na to!

Nie si ranné vtáča? Ani ja som nebola. Inšpiruj sa mojou rannou rutinou pre produktívnejšie (a krajšie) rána.

Čo je teraz skutočne dôležité?

Ideš na oslavu s frajerom, no máš strach, že ťa jeho priatelia/rodina nepríjme… Síce si dávno nachystaná, meškáš už pol hodinu, pretože máš strach. A potom máš ešte väčší strach, pretože meškáš, a tak meškáš ešte viac. V tejto situácii by bolo dôležité dostať sa z domu, pretože sa s frajerom na seba tešíte, a najhorší možný scenár budeš riešiť až keď nastane. (Ale on pravdepodobne nenastane.)

Zameraj sa preto na to, v akej si situácii a čo môžeš spraviť. Ak už vieš, čo to bude, povedz si to nahlas. Tak si svoj plán utvrdíš. Už samotné vyslovenie je vlastne cítiť ako malá pomoc.

Odpusť si.

Stavy úzkosti ťa neidentifikujú ako človeka. Nehnevaj sa na seba kvôli záchvatu, nemôžeš za to. Buď na seba radšej hrdý, ako sa ti ho podarilo zvládnuť. Nabudúce to bude ešte lepšie!

Ako s úzkosťou bojuješ ty? Veľmi rada si pozriem tvoje rady v komentároch.

Nechaj mi na seba kontakt a ja ti napíšem, keď bude vonku nový (hádam nápomocný) článok! Alebo ma sleduj na Instagrame.

Prečítaj si aj: